Až 80 % žiakov vo veku 11-18 rokov v EÚ nespĺňa odporúčanú dennú dávku pohybu podľa WHO. Pritom výskumy potvrdzujú, že pohyb má pozitívny vplyv nielen na učenie či sústredenie sa, ale pomáha predchádzať aj nevhodnému správaniu a šikane. Ministerstvo školstva aktuálne pracuje na projekte Školský šport, ktorý má nielen školám, ale aj samosprávam či rodičom pomôcť zaviesť viac pohybu do života.

Autor: Naďa Urbanová

Pavol Smutný pracuje v Kancelárii štátneho tajomníka pre šport na Ministerstve školstva. Je zodpovedný za prípravu a riadenie projektu Školský šport, ktorý by mal byť čoskoro sprístupnený školám. Pavol je bývalý atlét, ktorý sa celý život venuje pohybu a športu detí a mládeže. Študoval na športovom gymnáziu a FTVŠ. Pohyb vníma ako základnú ľudskú potrebu a dnešný trend inaktivity ako proces evolúcie. Téma zdravia a športu mu vraj boli súdené a aj to ho vedie k presvedčeniu, že všetko je v živote tak, ako má byť.

 

Na ministerstve pripravujete projekt s názvom Školský šport. Spravidla sa nové projekty chystajú vtedy, keď nie sme spokojní s aktuálnou situáciou. Skúsme si ju teda popísať – v akom stave je šport/pohyb na našich školách, a prečo potrebujeme nový centrálne riadený projekt?

Nepotrebujeme nový projekt, ale povedal by som, že už konečne potrebujeme plán, pretože žiadny doposiaľ nebol. Celosvetovo čelíme pandémií neaktivity, t. j. nedostatku pohybu, nadváhy a obezity, ktorá sa týka čoraz viac aj našich detí. A to nie je aktualita zo včerajších správ. Rovnako o poklese telesnej zdatnosti a pohybovej gramotnosti žiakov vieme už dávno.

Naše deti strávia v školskom prostredí významnú časť dňa a svojho života. Väčšinu tohto času presedia v laviciach. Otázka je: môžu sa deti a mládež hýbať na školách viac? Ak áno, prečo sa to nedeje? Ak nie, čo tomu bráni? O kvalitu pohybových aktivít počas času stráveného v škole sa musíme starať o to viac, že sa výrazne zmenil aj spôsob trávenia voľného času detí.

Čím to je, že sme sa dostali do takéhoto stavu? Kto je za to zodpovedný?

Svojím spôsobom sme za to zodpovední my všetci. Od rodičov, učiteľov, riaditeľov, starostov, županov, politikov, športových zväzov a organizácií, médií… Rovnako tak každý má v rukách riešenie. Technologický pokrok, automatizácia, robotizácia prispeli okrem iného aj k nárastu negatívnych javov, ako sú sedavý životný štýl, vysoký podiel času stráveného za obrazovkou, nezdravá „rýchla“ a vysoko kalorická strava, lákavý multimediálny obsah, fenomén sociálnych sietí, pasívny transport… Tempo, akým sa tento trend šíri, zaskočil celý vyspelý svet, nie sme výnimka.

Zdravý životný štýl je už roky dennodennou témou – všade sa píše o vhodnej strave a dostatku pohybu. Meriame si počet krokov či kvalitu spánku. Ako je možné, že pre dospelých je to téma a pri deťoch to neriešime?

Je to veľmi individuálne. Všetko začína v rodine. Sú rodičia, ktorí zdravý životný štýl vštepujú svojim deťom od malička. Tam je veľký predpoklad, že im tento postoj pretrvá aj do dospelosti. Podľa WHO až 60 % Európanov nevykonáva žiadnu pohybovú aktivitu, takže je predpoklad, že k tomu nebudú viesť ani svoje deti.

Je to o osvete, vzdelávaní, poznaní príčin a následkov, dostupnosti riešení, motivácií a postupnom zvyšovaní podielu tých, ktorí sa rozhodnú zmeniť svoj život. Prevalencia detskej nadváhy a obezity rastie, čoraz častejšie sa u detí objavujú chronické neprenosné ochorenia, ktoré sme dotaz evidovali skôr u dospelých.

Ako to tento projekt zmení?

Cieľom projektu je pochopiť dôležitosť pohybu pre zdravie a uvedomiť si spoločenskú zodpovednosť. Chceme dať učiteľom, riaditeľom, samosprávam do rúk nástroj, pomocou ktorého dokážu túto obrovskú tému uchopiť a pracovať s ňou. Musíme začať používať jeden dorozumievací jazyk a začať hrať na jednom ihrisku, pretože v súčasnosti pripomína téma pohyb na školách Babylon.

Tak buďme konkrétnejší. Ako presne bude školám pomáhať?

Projekt Školský šport vychádza z princípov Aktívnej školy tzn. školy, ktorá počas dňa vytvára široké spektrum rôznych príležitostí pre pohyb a šport. Už dnes sú školy, ktoré to robia ukážkovo, ale nie každý učiteľ alebo riaditeľ má vzťah k pohybu alebo športu.

Školský šport je platforma a má niekoľko rovín. V rovine informačnej ide o komunikačnú kampaň s cieľom zapojiť všetky úrovne spoločnosti. V rovine praktickej ide o návody a riešenia pre rodičov, učiteľov, riaditeľov. V rovine finančnej ide o správne a transparentne nastavené dotačné a podporné schémy.

Takže projekt nie je len pre školy…

Musíme si uvedomiť, že aktívna škola je „ekosystém“, kde všetko so všetkým súvisí. To, či sú žiaci na školách aktívni, nezáleží iba od školy a trojice rodič, učiteľ a riaditeľ. Zriaďovatelia t. j. samosprávy, obce, mestá, VÚC majú veľký vplyv na to, aké majú školy materiálne, infraštruktúrne a finančné zabezpečenie. Mestskí poslanci majú vplyv na rozpočet, lokálne športové kluby a organizácie majú dosah na krúžkovú činnosť atď.

Projekt pracuje s termínom skóre aktívnej školy. Ako sa počíta?

Vychádzame z toho, že ak sa chceme kamkoľvek dostať, musíme najprv poznať východiskový stav, kde sa nachádzame. Pomenovali sme 10 oblastí, napr. doprava do školy, aktívne prestávky, organizácia športových kurzov a pod. Na základe voľne dostupného dotazníka si školy budú vedieť jednotlivé oblasti ohodnotiť a zistiť tak svoje skóre.

Následne budú mať k dispozícii metodiky, ktoré im pomôžu v každej z desiatich oblastí sa zlepšovať. Vysoké skóre aktívnej školy môže byť pre školu výhoda pri výbere školy rodičmi, je určitou známkou kvality, znamená: na tejto škole nám záleží na pohybe a zdraví našich žiakov. 

Je hlavná zodpovednosť za pohyb na škole na učiteľoch telesnej výchovy?

Nie. Učiteľ telesnej výchovy má v týždni k dispozícií 2x 45min, z toho je čistý čas pohybu na hodine približne 20 minút a na hodine má 25 žiakov. Je naivné si myslieť, že táto pohybová dávka bude postačovať. Telesná a športová výchova je jediný vyučovací predmet, ktorý kompenzuje kognitívnu a duševnú záťaž a sedavý charakter výučby. Je to jediný vyučovací predmet, ktorý je zameraný primárne na starostlivosť o svoje telo, pohyb a zdravie a jeho cieľom je vytvoriť pozitívny vzťah k pohybu.

Pravda je aj to, že vekom žiaka záujem o telesnú výchovu klesá, že jej obsah nie je vždy najatraktívnejší. Dobrí telocvikári sú často kúzelníci, lebo vyučujú často bez telocviční a v zlých materiálno technických podmienkach, ale nie sú supermani.

Viete dať teda aj učiteľom iných predmetov tipy, ako zapojiť pohyb do vyučovania resp. celkovo do času stráveného v škole?

Nie každý pedagóg musí mať vzťah k športu, ale každý by mal mať vzťah k pohybu. Niekedy stačí, že nebudete hádzať polená pod nohy. Napríklad aj tak, že nepovažujete telesnú výchovu za menejcenný predmet, na ktorom sa dopisujú písomky a úlohy z matematiky alebo dobieha učivo zo slovenského jazyka. Dovolíte žiakom cez prestávky aktívny pohyb na školskom dvore, že v školskom klube zoberiete deti každý deň na školský dvor a zaujmete ich programom.

Významnú úlohu zohrávajú učiteľky v materských školách a učitelia 1. stupňa ZŠ ako aj vychovávateľky, pretože tu sa začína budovať vzťah k pohybu a zdraviu. Projekt Školský šport myslí na všetkých a ponúkne návod, ako robiť veci lepšie.

Kedy by už mohli mať školy ten návod k dispozícii? V akej fáze je projekt teraz?

Projekt je vo fáze prípravy. Predstavujeme ho na rôznych fórach a zoznamujeme jednotlivých aktérov so zámerom. Výhoda je, že niektoré riešenia nevyžadujú takmer žiadne finančné zdroje a aj drobná zmena prístupu má vplyv na výsledok. Iné riešenia vyžadujú plánovanie a značný ľudský a finančný kapitál. V každom prípade, našou snahou je, aby sa od nasledujúceho školského roka rozrastala sieť Aktívnych škôl.

Ja si z mojich školských čias pamätám, že pohyb mimo telesnej výchovy sa skôr trestal ako chválil. Nosila som domov poznámky typu „lietala po triede“ či „behala po chodbe“. Stále je to tak?

To neviem, ale je pravda, že spôsob vyučovania sa desiatky rokov nezmenil. Problém je, že ešte stále máme veľa škôl, kde nemôže žiak prísť na bicykli alebo kolobežke a bezpečne si ju odložiť, stále je veľa škôl, kde žiaci cez prestávky nemôžu opustiť triedu alebo využívať športoviská. Nie všetky školské dvory a školské športoviská sú dostupné verejnosti. Vyučovanie je stále príliš pripútané k školskej lavici. Nie všetky školy majú telocvičňu a nie všetci pedagógovia majú potrebnú kvalifikáciu.

Existujú dáta, ktoré by hovorili, koľko pohybu deti potrebujú, koľko času je pre ne zdravé sedieť (v lavici) resp. ako pohyb napomáha učeniu sa?

Pridajme viac pohybu, budeme lepší v matematike. To nie je vtip. Výskumy ukazujú, že pohyb má významný vplyv na kognitívne funkcie mozgu. Existuje odporúčaná minimálna denná pohybová dávka pre deti od 5–18 rokov, ktorú stanovili experti z WHO na 60 minút strednej až vysokej intenzity denne v aeróbnom režime. V rámci EÚ túto doporučenú dávku nespĺňa 80 % žiakov vo veku od 11–18 rokov.

Podľa prieskumu, ktorý si dalo vypracovať MŠVVaŠ iba nedávno, priemerný čas strávený pohybom bol iba 26 minút denne. O pozitívnom vplyve pohybu na kognitívne funkcie mozgu sú rôzne štúdie, ktoré potvrdzujú lepšie študijné výsledky pohybovo aktívnych žiakov. Pohyb vplýva nie len na študijné výsledky, ale prispieva k vyššej koncentrácii a eliminácií negatívnych javov v škole, ako napr. vyrušovanie či šikana.

Mala by sa zmeniť aj príprava študentov pedagogických smerov, teda budúcich učiteľov tak, aby vedeli pohyb zakomponovať do svojej výučby? Alebo by to mali zvládnuť aj bez špecifickej prípravy?

Určite je tu priestor na zlepšenie v oblasti prípravy pedagogických zamestnancov a je to výzva pre pedagogické fakulty a fakulty športu. Treba však povedať, že pedagogické zamestnanie je náročné a, žiaľ, nedostatočne spoločensky a finančne ohodnotené. Nie je túžbou každého absolventa stať sa učiteľom.

Trendom posledného obdobia sa preto stávajú rôzni asistenti, špecialisti a projekty, ktoré pomáhajú na školách. Na telesnej výchove je to napr. projekt MŠVVaŠ SR s názovom MODULY, ktorý prepája sféru športových zväzov, klubov a organizácií so školským prostredím. Alebo projekt splnomocnenca vlády pre mládež a šport – Tréneri v škole. Sú to však iba podporné a čiastkové riešenia problému.

Kedy si poviete, že váš projekt bol úspešný? Budete merať jeho dopady?

Za úspech sa dá považovať, že aktuálny štátny tajomník pre šport určil Školský šport ako jednu zo svojich priorít. Úspech je aj to, že princípy a ciele Aktívnej školy sa podarilo zakomponovať do niektorých strategických dokumentov MŠVVaŠ ako napr. Koncepcia športu SR 2022–2026, do Stratégie SR pre mládež na roky 2021–2028, medzi ciele Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania. Aktuálne pripravovaná kurikulárna reforma pre vzdelávaciu oblasť pohyb a zdravie je v súlade s princípmi aktívnej školy. Sme na začiatku dlhej cesty. V tomto prípade platí známe úspech je cesta, nie cieľ. Samozrejme, snažíme sa nastaviť parametre projektu tak, aby sme vedeli vyhodnotiť jeho úspešnosť. Práve sadíme strom, aby sme neskôr mohli sedieť v jeho tieni.